2020... ulice sú opustené... všetci sedia vo svojich norách
Tento priestupný rok sa od predchádzajúcich líši novou pliagou: príchodom koronavírusu. Vďaka Bohu sme neochoreli a ani naši priatelia v dedine nie, ale samoizolácia nám poriadne vyťažila nervy!
V našej dedine je len niekoľko bežných obchodov s potravinami, kde majú štandardný výber potravín, niekoľko čistiacich prostriedkov do domácnosti a zopár galoší a ponožiek. Po Magnite, Pyaterochke ani po žiadnych špecializovaných obchodoch ani stopy! Chodíme do susednej dediny pre veci ako oblečenie, riad, krmivo pre domáce zvieratá a lieky. A potom, na jar, vyhlásili karanténne opatrenia!
Hliadky denne jazdili po dedine a kontrolovali dodržiavanie samoizolácie. Ach, aké ťažké to bolo pre nás! Nemohli sme pustiť kravy na pašu... Vypúšťanie zoranných koní von na pobehovanie bolo zakázané a naše zásoby krmiva sa nám pred očami zmenšovali.
A hovoria, že je ľahké žiť na dedine, pretože všetko je vaše! My ľudia sa možno dokážeme uživiť, ale najprv musíme nakŕmiť chudobných. A potom je koniec jari: nie je žiadna nová úroda a stará je už preč. Zlom je najťažšie obdobie.
Tak sme sa obrátili o pomoc na susedov a priateľov, ktorí nemali kravy ani iné usadlosti. Zbierali sme šupky zo zeleniny a ovocia a zvyšky jedla na likvidáciu. Z obchodu sme si objednali najlacnejšie obilie (čistota a stupeň mletia nie sú pre zvieratá dôležité). Doma sme v pivnici pretriedili všetky zvyšné zimné zásoby – trochu pre seba, zvyšok pre farmu.
Hneď ako na sene narástla lucerna a iná tráva, začali ju postupne kosiť, aby spestrili stravu tenkého.
Kým je lucerna mladá, netreba ju sušiť, ale akonáhle začne kvitnúť, zvyčajne sa po zbere nechá sušiť na slnku 5 – 7 hodín. V opačnom prípade sa kravy môžu „nafúknuť“ – plyny z fermentácie sa im hromadia v žalúdkoch, čo niekedy vedie aj k úhynu.
Kravy sa len so senom trápia. Takže mali z prvej cukety obrovskú radosť! Z tohto všetkého „bohatstva“ sme si teda pripravili krmivo. Snažili sme sa udržiavať stravu vyváženú.
Podrobnejšie vám poviem, ako sme kŕmili naše zvieratá v takýchto extrémnych podmienkach (možno sa to niekomu, nedajbože, bude hodiť):
- Pre ošípané Obilie sa cez noc namáčalo vo vriacej vode a ráno, po vychladnutí, sa do kaše pridal prostriedok na umývanie riadu (prirodzene, bez použitia chemikálií), zvyšky jedla a nakrájaná zelenina. Niekedy sa kaša varila priamo so šupkami a tesne pred varením sa pridala trocha soli. Toto krmivo sa podávalo dvakrát denne. Okrem toho sa raz denne snažili ošípaným dopriať čerstvú trávu – väčšinou burinu zo záhrady.
- Pre kravy Pred dojením si pripravili zmes suchého obilia a čerstvých šupiek. Na obed pripravili koryto s nakrájanými cuketami a posypali ich trochou zvyškov krmiva. Ráno a večer dávali do jaslí seno. Trávy nebolo veľa, ale aj malé množstvo zvýšilo dojivosť.
- Vták Kŕmili sme ich zvyškami pšenice zmiešanými s nasekanou zeleninou a nasekanou trávou. Ak im hodíte celé šupky, len ich zašliapu do blata, čo už nie je prospešné ani pre jedného z nás.
- Mačky a psy Kŕmili sme ich z nášho stola alebo sme im dávali kašu zmiešanú s čerstvým mliekom. Zdalo sa, že tieto zvieratá netrpeli, ale skôr boli spokojné s okolnosťami.
Na konci pandémie sa naše sýpky ligotali čistotou – nezostalo v nich ani jedno zrnko. Takto sme potichu prežili tri mesiace. Teraz ma však prenasleduje strach, že všetko opäť zatvoria. Vždy, keď ideme na trh, si vezmeme ďalšie vrece krmiva. Necháme si ho ako rezervu.
Tu je - naša farma na pastvine po uvoľnení karantény. 
